Verím však ,že keď otvoríme hlavu, spravíme zmeny a upravíme prístup k rozvoju hráčov, Slovensko môže vo svete opäť dominovať. Máme výnimočnú športovú mentalitu a dokonca aj podmienky, ktoré však my sami nevieme doceniť. my stým len neviem pracovať a lepíme len nedostatky Nevieme s tým pracovať a len lepíme nedostatky namiesto toho aby sa nastavil moderný systém, ktorý bude prispôsobený súčasnej generácii.

Systém, ktorý môžu obdivovať všetci vo svete, sme tu už mali. Produkoval hráčov ako Pavol Demitra, Marián Hossa, Miroslav Šatan, Marián Gáborík, Žigmund Pálffy. Môžeme byť dokonalou inšpiráciou pre ostatné krajiny tak ako Fíni, len spravme konečne krok dopredu a vráťme späť to čo tu fungovalo.

Súčasné systémy sú pretechnizované a hráči sú často krát prekočovaní. Je to len civilizačný vývoj s podmienený modernými IT technológiami, ktoré prišli veľmi rýchlo. K dispozícii máme množstvo informácií hneď, avšak nevieme s nimi pracovať. veľa informácii, máme všetko hned ale my stým neviem pracovať. Tréneri či manažéri sú zahrnutí množstvom informácií, ale nie všetko stihnú skúsenostne spoznať. majú veľa informácií ale nie všetko stihnu skusenostne spoznať, Na to nie je čas. Potom nevedie čomu majú veriť a často krát len tipujú. Iba dobrí tréneri sa zorientujú a budujú svoj systém.

Ak tréner napríklad nevie ako naučiť dieťa druhé podanie v tenise, ide na YouTube, pozrie si video a už je z neho expert. Lepí však len nedostatky v systéme.

Rodičia si myslia, že keď ich dieťa bude trénovať 2 až 3-krát do týždňa organizovanou formou, aký skvelý športovec z neho bude. No nebude, pretože dieťa aby dosiahlo master level vo svojom športe potrebuje aspoň 7000 – 10000 hodín. Organizovanou formou 3-krát do týždňa tento level dosiahne za 50 až 70 rokov.

S týmto systémom nemáme šancu prirodzene rozvíjať deti po motorickej či mentálnej stránke.

Pokiaľ nevytvoríme systém, ktorý je autonómny,? automny teda že deti samostatne spontánne hrajú rôzne hry a najväčšou odmenou je pre nich hra samotná, nie povzbudenie matky, potlieskanie trénerom po ramene, ale samotná činnosť, a trest je že nemôžu ísť hrať, dovtedy nemáme šancu.

Všetko sme tu mali a výsledky nám to ukázali. Postupne registrujem, že generácie rodičov, nových politikov, trénerov vníma túto situáciu rovnako a pomôžu vytvoriť systém, ktorý bude produkovať svetových hráčov ako tomu bolo v minulosti a budeme pre iných opäť inšpiráciou.

Uvedomme si, že ak sme ako krajina v niečom výnimoční tak je to práve šport. Udržme si to!

Mgr. Adam Truhlář – Sport Neuroleader ©